Výber a používanie betónových dištančných prvkov

Krycia vrstva výstuže je vzdialenosť vonkajšieho povrchu nosnej výstuže od najbližšieho povrchu betónu, slúži ako protipožiarna ochrana výstuže a chráni ju pred koróziou. Táto vzdialenosť musí byť dodržaná zo statických dôvodov a zároveň preto, aby bola dosiahnutá čo najlepšia súdržnosť medzi výstužou a betónom.

Výhody betónových dištančných prvkov:

• rovnaké vlastnosti materiálu dištančných prvkov s betónovou konštrukciou zaisťujú lepšiu súdržnosť – netvoria sa teda žiadne vlasové trhliny;
• majú vysokú pevnosť v tlaku a vysokú hustotu s nízkou pórovitosťou;
• sú vysoko chemicky a fyzikálne odolné, nevznikajú žiadne deformácie pôsobením tepla alebo chladu;
• majú vyššiu požiarnu odolnosť v porovnaní s plastovými dištančnými prvkami;
• sú ideálne na použitie pri vodostavebnom betóne.

Betónové dištančné prvky určené na vodorovné betónové konštrukcie

Betónové dištančné lišty

Sú známe aj pod názvom betónové hady. Zabezpečujú požadovanú výšku krytia pri základových a stropných doskách. Čo sa týka tvaru a prierezu betónových dištančných líšt, existujú vo viacerých variantoch. Nájdete ich ako rovné pásy, zvlnené esíčka alebo zalomené lišty. Prierez dištančnej lišty môže byt v tvare trojuholníka, kruhu, štvorca alebo aj v podobe I-profilu. Pri trojhrannej a štvorhrannej lište sa pri každom otočení zachová požadovaná krycia vrstva. Pri výbere vhodného profilu lišty treba brať do úvahy, aké máme požiadavky na železobetónovú konštrukciu. Ak ide o pohľadový betón, treba voliť prvky, ktoré po oddebnení nezanechajú žiadne stopy na povrchu. Niektoré dištančné lišty dopĺňa výrobca drôtom, čo umožňuje lepšie pripevnenie dištančného prvku k výstuži a zabezpečenie požadovanej krycej vrstvy (napr. pri špeciálnych konštrukciách, ako sú tunely).

Rozličné tvary dištančných pásov s kombináciou betónu, z ktorého sú vyrobené, zaisťujú vysokú únosnosť a stabilitu, preto sa tieto lišty najčastejšie používajú pri vyššej hmotnosti výstuže. Pred betonážou sa kladú na zhutnený štrkový podklad alebo na podkladový betón. Spôsob ukladania a rozstup líšt závisí od hrúbky a váhy výstuže, najčastejšie to býva 0,5 až 1 m.

Obr.: Betónová trojhranná lišta

Betónové dištančné podložky

V tejto sekcii dištančných prvkov rozlišujeme dva typy podložiek. Betónová podložka bez drôtu a betónová podložka s drôtom. Dištančná podložka bez drôtu sa používa pod vodorovnú výstuž na vymedzenie spodnej výšky krycej vrstvy. Vďaka jej nepravidelnému tvaru – pri otočení prvku – umožňuje viacero variantov výšky krytia. Podložka je vyrobená z odolného materiálu – vláknocementu, ktorý obsahuje nehorľavú látku. To znamená, že ani pri veľkých teplotných rozdieloch nedochádza k deformácii dištančného prvku. Kladú sa na spevnený podklad vo vzdialenostiach v závislosti od maximálneho priehybu výstuže pri maximálnom zaťažení. Býva to približne 2 – 4 ks/m². Pod výstuž sa ukladajú tak, aby sa armatúra opierala o priehlbinu v kocke.

Obr.: Betónová podložka bez drôtu

Dištančná podložka s drôtom má rovnaké charakteristické vlastnosti ako podložka bez drôtu. Rozdiel však je, že tento prvok je možné použiť nielen pod vodorovnú výstuž, ale aj na zvislú výstuž na zabezpečenie požadovanej krycej vrstvy stien a stĺpov. Podložka je vyrobená z vláknocementu a vďaka tomu je vhodná na použitie pri vodotesných a plynotesných stavbách. Drôtik, ktorý je súčasťou podložky, sa používa na pripevnenie dištančného prvku k výstuži a fixuje sa na mieste prekríženia. Pripevňuje sa k výstuži tak, aby sa výstuž opierala o priehlbinu v podložke. Vzdialenosti samotných betónových prvkov sa určujú podľa priehybu výstuže, cca 2 – 4 ks/m².

Obr.: Betónová podložka s drôtom

Betónové dištančné prvky určené na zvislé betónové konštrukcie

Prvky používané pred betonážou

Betónová rúrka

Táto rúrka sa používa na vymedzenie hrúbky betónovej steny pri betonáži. Nezabezpečuje však iba správnu hrúbku steny, ale slúži aj na ochranu oceľových spínacích tyčí, ktoré sú súčasťou systémového stenového debnenia. Je vyrobená z vláknocementu, vďaka čomu má materiálové vlastnosti rovnaké ako konštrukčný betón. Preto sa zvyčajne využíva pri vodostavebnom betóne, napríklad pri čističkách odpadových vôd, bielych vaniach alebo vodných nádržiach. Využitie nájde aj pri plynotesných stavbách alebo stavbách, ktoré majú zvýšené protipožiarne štandardy.

Používa sa tak, že betónovú rúrku požadovanej dĺžky nasunieme na spínaciu tyč (slang. šupu), ktorá spája stenové dielce. Kvôli lepšej priľnavosti a ochrane preglejky stenového debnenia sa na oba konce rúrky nasunú kónusy, prípadne zátky. Pred betonážou treba zvážiť, ktorý variant použijeme – či ide o pohľadovú betónovú stenu, alebo obyčajnú. Pri betonáži musíme dbať na kvalitné zavibrovanie čerstvého betónu, tak aby bola rúrka celá obalená betónom. Po betonáži sa rúrky už neodstraňujú, ostávajú súčasťou železobetónovej steny.

 Obr.: Betónová rúrka

Dištančné prvky na zabezpečenie krycej vrstvy

Na zabezpečenie krycej vrstvy na stenách a stĺpoch sa používa dištančná podložka s drôtom. Tento prvok sme už opísali v riadkoch vyššie.

Prvky používané po betonáži

Betónové zátky

Podľa tvaru a účelu rozlišujme dva druhy betónových zátok. Prvá je v tvare obyčajného valca. Táto betónová zátka slúži na uzatvorenie betónovej rúrky po oddebnení a odstránení kónusu. Je vyrobená z vláknocementu a tým spĺňa požiadavky kladené na vodostavebný betón. Rovnako sa používa aj pri plynotesných betónových konštrukciách s prihliadnutím na protipožiarne štandardy. Do rúrky sa vkladajú minimálne 2 kusy z oboch strán za pomoci špeciálneho lepidla určeného na betónové dištančné prvky.

Obr.: Betónová zátka

Druhý typ zátky je kónusová zátka, zvaná aj pohľadová kónusová zátka. Používa sa na utesnenie dištančnej rúrky v prípade, že chceme, aby bola stena alebo iná betónová konštrukcia pohľadová. Je vyrobená z vláknocementu, jej hlavným účelom je zabezpečiť pohľadovosť betónu a v kombinácii s obyčajnou betónovou zátkou sa používa aj pri vodotesných konštrukciách. Manipulácia s týmito zátkami je rovnaká ako s predchádzajúcimi zátkami. Po betonáži sa odstránia kónusy na oboch stranách rúrok. Následne vložíme a prilepíme z každej strany rúrky 2 kusy betónových zátok a po nich vložíme ešte pohľadové betónové zátky.

Obr.: Pohľadová kónusová zátka

Chyby pri používaní dištančných prvkov

Ako iné stavebné materiály aj dištančné prvky je potrebné používať s ohľadom na ich špecifiká a konštrukčné potreby. Najčastejšie chyby, s ktorými sa pri používaní dištančných prvkov stretávame:

• Použitie malého množstva dištančných prvkov – pri použití nízkeho počtu dištančných prvkov vznikajú medzi nimi veľké vzdialenosti. To spôsobuje priehyb betonárskej výstuže nielen pri montáži, ale hlavne pri zalievaní betónovej dosky čerstvým betónom.
• Použitie nevhodných dištančných prvkov – nepremeraním a neskontrolovaním minimálnej krycej vrstvy môže dôjsť k neskoršej korózii alebo znehodnoteniu výstuže. To vedie k narušeniu statiky budovy.
• Nesprávne pripevnenie betonárskej výstuže k dištančným prvkom – v tomto prípade sa výstuž pri betonáži a zhutnení čerstvým betónom posúva.

Zhrnutie na záver

Betónové dištančné prvky majú mnoho výhod. V porovnaní s plastovými dištančnými prvkami sú odolnejšie voči tlaku, majú rovnaké materiálové vlastnosti ako samotný betón, ale predovšetkým sú nevyhnutnou súčasťou pri vodostavebnom betóne. Opatrnosť si vyžaduje preprava a manipulácia, keďže betónové prvky nie sú ohybné ako plastové, a tak nevhodné narábanie s nimi môže viesť k nežiaducim poškodeniam. Týka sa to najmä betónových dištančných rúrok alebo líšt. Pred každou betonážou je potrebné dôkladne si overiť podmienky, ktoré sú kladené na betónovú konštrukciu, a podľa toho si vybrať vhodné dištančné prvky.