Trend minimalizácie vplyvov výstavby na životné prostredie

Na Slovensku je trvalo udržateľný rozvoj od roku 1992 definovaný zákonom o životnom prostredí ako „rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov“.

Princípy premietnuté aj do stavebného sektora

Princípy trvalo udržateľného vývoja sú premietnuté aj do oblasti stavebníctva a výstavby a objavujú sa na všetkých jej úrovniach. Na úrovni územného plánovania výberom území vhodných na výstavbu zosúlaďujú sídelné potreby so zachovaním a s ochranou životného prostredia. Na úrovni prípravy stavieb sa prejavujú hlavne zavedením posudzovania vplyvov na životné prostredie, terminologicky známeho ako EIA (Environmental Impact Assessment). 

Je to proces, ktorý posudzuje možné vplyvy stavebného zámeru na životné prostredie a je podkladom na rozhodovanie orgánov štátnej správy. Posudzujú sa tu priame aj nepriame vplyvy zámeru na verejné zdravie, životné prostredie, prírodné zdroje, majetok a kultúrne pamiatky. Hodnotí celý stavebný cyklus – realizáciu, prevádzku zámeru a aj jeho likvidáciu. EIA vplýva na konkrétne podmienky výstavby tým, že môže predpísať, prípadne aj zakázať niektoré postupy a technológie v záujme ochrany životného prostredia na území plánovanej výstavby.

Využívanie materiálov

Stavebníctvo v záujme trvalo udržateľného rozvoja rieši aj otázky, ktoré sú nad rámec zákonných povinností. Viacero problémov súvisí s využívaním prírodných surovín. Na Slovensku si to ešte aktuálne neuvedomujeme, ale vo svete sa prejavuje nedostatok niektorých základných stavebných materiálov. 

Napríklad piesok a drobný štrk v globálnom meradle sú už nedostatkovým materiálom. V ostatnom období stavebného boomu sa do stavieb zabudovalo ročne až 50 miliárd ton piesku – a množstvo piesku je na svete obmedzené. Môže to znieť paradoxne, pretože ihneď sa nám vynorí obraz púšte plnej piesku. Púštny piesok je však vzhľadom na svoju jemnosť v stavebníctve zatiaľ nevyužiteľný. Až v roku 2018 sa objavili informácie o alternatíve betónu s názvom finite – využíva púštny piesok a namiesto cementu náhradu, ktorej výroba má oproti výrobe cementu polovičné emisie uhlíka. Do konca roka 2020 však nebol zavedený do realizácie stavieb.

Obr.: Finite – kompozit vyrobený z púštneho piesku. Zdroj: buildingcue.it

Recyklácia

Iným trendom riešenia problému zdrojov pre stavebníctvo je recyklácia. Nie všetky materiály však sú recyklovateľné. Vo všeobecnosti sú lepšie recyklovateľné homogénnejšie materiály, ktoré netreba separovať na pôvodné zložky. 

Špecifickým prípadom je betón. Jeho recyklácia do určitej miery dokáže nahradiť pôvodné prírodné zdroje a zároveň rieši problémy so stavebným odpadom. Betónový recyklát sa môže v súčasnosti využívať ako podsypový materiál a ako betón s nižšou únosnosťou na parkoviská osobných áut a prístupové cesty či chodníky. Recyklát zatiaľ nie je využiteľný pre triedy betónu s vyššou pevnosťou. Ďalší vývoj recyklácie je závislý od spôsobu oddeľovania zložiek betónu. Dnes sa rieši hlavne drvením na heterogénnu drvinu. V procese vývoja sú aj postupy, ktoré využívajú na separáciu zložiek betónu silné elektrické výboje. Výsledkom je rozpad betónu na úroveň pôvodných materiálov so širším využitím ako drvený recyklát.

Nové, prevratné stavebné materiály sú v stavebníctve zatiaľ ojedinelé a stále len vo fáze výskumu. A tak najschodnejšou cestou k trvalo udržateľnému rozvoju je znižovanie energetickej náročnosti prevádzky budov.