Kategórie
 
 
 
 
 
Plánovanie

Na čo myslieť pri spájaní výstuže zváraním a viazaním?

Ak vás čakajú betonárske práce na dome, chate alebo plote, je pravdepodobné, že budete používať vystužený betón. Ten poskytuje oproti prostému betónu, teda betónu bez výstuže, mnohé konštrukčné výhody. Aké sú základné princípy spolupôsobenia výstužových prvkov s betónom a na čo myslieť pri spájaní výstužových prútov zváraním a viazaním?

Vystužovanie betónu pomocou betonárskej výstuže má najmä tieto dôvody:

  • výstuž má preberať ťahové sily v ťahaných a ohýbaných prvkoch;
  • výstuž nemôže zabrániť vzniku trhlín v ťahaných oblastiach, významne však môže zmenšiť šírku trhlín;
  • v tlačených prvkoch má za úlohu zvýšenie únosnosti prierezu na tlak, prípadne je jej úlohou zabezpečenie štíhlych prvkov proti vybočeniu z predpokladanej roviny.

Rozdelenie výstuže podľa funkcie v konštrukcii:

  • nosná výstuž – prenáša hlavné normálové a ťahové napätia;
  • rozdeľovacia výstuž – napomáha rozniesť účinok sústredných bremien;
  • pomocná výstuž – pri betonáži, transporte alebo montáži má za úlohu udržať polohu prútov, ale patrí sem napríklad aj oko potrebné pri transporte. Skrátka ide o výstuž, s ktorou sa pri statickom výpočte nepočíta.

Pri montáži a ukladaní výstužového skeletu do debnenia postupujeme efektívne a snažíme sa o zníženie prácnosti a nákladov, a to tak, že:

  • používame výstužové zvárané siete, slangovo nazývané kari siete, ktoré sú tvorené navzájom zvarenými prútmi a využívajú sa na vystuženie plošných prvkov;
  • snažíme sa obmedziť počet použitých priemerov prútov, čo nám zmenšuje skladovaciu plochu a zjednoduší sa vystužovacia schéma konštrukcie; 
  • používame čo najviac priamych prútov kvôli priaznivejšej cene a opäť jednoduchšej montáži výstuže.

Jednotlivé prúty výstuže musia vzájomne vytvoriť nepoddajnú kostru. Takúto kostru dosiahneme zviazaním výstužových prvkov viazacím drôtom alebo ich zvarením. Pri vystužení betónových konštrukcií je potrebné dodržiavať konštrukčné zásady v zmysle STN EN 1992-1-1.

Spájanie prútov za pomoci zvarov

V prípade, že sa rozhodneme oceľové prúty zvárať, je potrebné o oceli vedieť niekoľko základných údajov. Nie každá oceľ je totiž vhodná na zváranie a niektorá je zvárateľná len ťažko. Túto skutočnosť ovplyvňuje zloženie a podiel chemických prvkov. Oceľ je primárne zložená zo železa a maximálne z 2,06 % uhlíka. Materiály s vyšším podielom uhlíka sú známe ako liatina. Ak je podiel síry a fosforu sprevádzajúci železo menší ako 0,025 %, nazýva sa ušľachtilá oceľ.

Na zváranie sú vhodné čisté ocele, t. j. zliatiny s obsahom uhlíka menším ako 0,22 %. Spravidla platí, že čím má zliatina vyšší podiel nečistôt, tým ťažšie je zvárať oceľ. Samozrejme, pri práci je potrebné dodržať isté kvalitatívne štandardy, aby nedošlo k zmene kryštalickej štruktúry kovu na mieste spojenia a tým k zníženiu jej pevnosti.
 

Príprava výstuže

Pred zváraním je potrebné výstuž pripraviť. Príprava zahŕňa očistenie ocele od hrubého znečistenia, hrdzavých častí (aby sa vo zvarovom kove nevyskytli žiadne spojovacie chyby) a oleja či mastnoty (tieto sťažujú proces zvárania, čo môže viesť k nespoľahlivým zvarom). V prípade väčšej hrúbky materiálu by ste mali konštrukčný diel pred zváraním predhriať, aby ste spomalili čas chladenia. Vďaka tomu sa zníži tvrdosť štruktúry a zabráni sa tvorbe trhlín.

Spájanie prútov za pomoci viazacieho drôtu

Spájanie prútov viazacím drôtom má oproti spájaniu zváraním viaceré prednosti:

  • nie je potrebné zváracie zariadenie a elektródy;
  • na rozdiel od spájania si zváranie prútov vyžaduje základný stupeň zručnosti a cviku, aby sa výstuž neznehodnotila a zvar bol dostatočne pevný;
  • istou výhodou je aj menšia tuhosť viazanej konštrukcie.

Viazací drôt na spájanie prútov je na trhu dostupný vo viacerých variáciách. Najčastejšie používané priemery viazacích drôtov sú od 1,25 mm do 1,6 mm (tenší drôt nemusí poskytnúť spoľahlivé spojenie prútov a s drôtom väčšieho prierezu je problematické pracovať). Hlavnou požiadavkou na viazací drôt je, aby bol dobre „žíhaný“, to znamená, aby sa ľahko ohýbal a nepraskal pri viazaní. Pri kúpe sa odporúča siahnuť po drôte z nízkouhlíkovej ocele.

Viazací drôt sa dodáva v klbkách či rolkách, alebo v balíkoch s hmotnosťou cca 30 – 50 kg. Drôt s očkami sa dodáva v rôznych dĺžkach, ktoré si zvolíme podľa potreby (balenie obsahuje 1 000 ks), a pri aplikácii používame špirálový uťahovač.

Neodporúča sa krútenie drôtu príliš tesne, pretože drôt môže prasknúť. Stačí vytvoriť primerane tesné spojenie.

  
Viazací drôt v klbkách a drôt s očkami. Zdroj: SYSTEM - SK

Pomôcky, ktoré uľahčia a urýchlia viazanie výstuže:

  • drôtový hák – jednoduché ručné náradie vhodné iba na drobné projekty s malým počtom spojov;
  • kliešte, ako sú napríklad Knipex 300 mm, ktoré vďaka svojmu kĺbu so silným prevodom usporia 25 % sily v porovnaní s bežnými armovacími kliešťami rovnakej dĺžky (umožňujú prácu aj s viazacím drôtom väčších priemerov a majú mimoriadne štíhly tvar na zachytenie hlboko uložených kovových prvkov);
  • špirálový uťahovač – je určený na viazanie drôtikov s očkami k armatúre, jeho výhodou je jednoduchá manipulácia;
  • pletacia pištoľ – je akumulátorové ručné náradie, ktorého výhodou je až 6-krát rýchlejšia práca ako pri ručnom viazaní (nevýhodou môže byť horšia dostupnosť k niektorým prútom v hustejšej konštrukcii).

  
Viazacie kliešte a špirálový uťahovač. Zdroj: SYSTEM - SK

Či už sa rozhodnete pre zváranie, alebo spájanie armovacej výstuže, vždy je potrebné dodržať základné technologické a bezpečnostné postupy pre vybranú technológiu. Správne rozmiestnenie a spojenie výstužových prvkov v kombinácii s dištančnými telieskami, ktoré zabezpečujú potrebné krytie výstuže, patrí k základným predpokladom kvalitne a esteticky vyhotovenej stavby.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia