Inšpiratívne (železo)betónové stavby
Betón má v architektúre aj v stavebníctve svoje pevné miesto. Tento materiál je známy už z obdobia staroveku. Nové možnosti priestorového usporiadania konštrukcií ovládli stavebníctvo celého 20. storočia predovšetkým po vynájdení železobetónu v roku 1849.
Vďaka spojeniu ocele a betónu vznikol materiál s výrazne lepšími konštrukčnými vlastnosťami, než má tradičné drevo či tehly, a obohatením betónu o kovovú výstuž dostal betón aj novú vlastnosť – pevnosť v ťahu. Prelomový stavebný materiál umožnil vznik mnohých ikonických diel brutalizmu aj najvyšších mrakodrapov sveta. Ktoré zaujímavé stavby definoval práve tento materiál?
Modernistické múzeum vzbudzujúce vášne
Guggenheimovo múzeum v New Yorku fascinuje nielen bohatou zbierkou moderného umenia, ale aj svojou architektúrou. Charakteristické sú preň oblé organické tvary. Sedemposchodovú kužeľovitú budovu navrhol svetoznámy architekt Frank Lloyd Wright a jej kontrast voči pravouhlému Manhattanu spočiatku vyvolával kritiku. Múzeum bolo nazývané krabicou s oblúkmi, so slimákom či s lietajúcim tanierom. Dnes je z neho ikona a mnoho návštevníkov doň chodí za architektúrou a namiesto vystavených exponátov obdivujú 28 metrov vysoké átrium s obrovským kruhovým svetlíkom.
Guggenheimovo múzeum. Foto: Pixabay
Galéria vnútri je usporiadaná do špirály bez okien, obrazy teda musia byť prisvecované. Návštevníci sa výťahom vyvezú na najvyššie poschodie a po mierne sklonenej betónovej rampe plynule prechádzajú okolo exponátov v nikách po obvode. Jej sklon môže niekedy vyvolávať dojem, že obrazy sú zavesené nakrivo. Mimochodom, na zhotovení rampy pracoval aj konštruktér českého pôvodu Jaroslav Josef Polívka. Od požiadavky na vypracovanie návrhu až po otvorenie múzea uplynulo vyše 15 rokov a Wright pri návrhu vytvoril viac ako 700 skíc. Pri výstavbe zase musel neustále bojovať so stavebným úradom, ktorému sa nepozdávali rôzne prvky budovy. Pôvodne celosklenená kupola musela byť zmenšená a architekt do nej zapracoval betónové rebrá. Akoby iróniou osudu sa architekt otvorenia múzea nedožil – zomrel len pol roka pred jeho oficiálnym otvorením.
Guggenheimovo múzeum. Foto: Pixabay
Zázemie z betónu a travertínu pre vedcov
Salk Institute bol postavený v rokoch 1959 až 1965. Jeho autor, jeden z popredných architektov 20. storočia Louis Kahn, mal podľa zadania navrhnúť laboratórne centrum „hodné návštevy Picassa“. Areál biologického výskumného centra v Kalifornii bol prvým projektom, s ktorým bol Kahn dokonale spokojný a ktorý mu priniesol uznanie. Budova v štýle brutalizmu má betónovú fasádu, ktorej farebnosť sa takmer zlieva s travertínovým námestím a vytvára jedinečnú monumentálnu scenériu.
Salk Institute. Foto: Tom Kolnaar
Projekt sa skladá z dvoch zrkadlových častí, ktoré tvoria krídla nádvoria. Dohromady je tu 29 oddelených častí tvoriacich celý komplex. Jedným z dôležitých krokov bol výber materiálov, aby budovy vydržali pri minimálnej údržbe čo najdlhšie. Na tento účel boli vybrané železobetón, sklo aj tíkové drevo. Steny z liateho betónu vytvárajú monumentálny dojem, pričom po vybetónovaní už neboli nijako povrchovo upravované, podobne ako tíkové drevo. Exteriér teda vyzerá už celé desaťročia takmer rovnako.
Salk Institute. Foto: Tom Kolnaar
Betónové bludisko v centre Londýna
Známym príkladom architektúry brutalizmu je britský komplex obytných a úžitkových budov Barbican, ktorý navrhol architektonický tím Peter Chamberlin, Geoffry Powell a Christoph Bon. V hustej zástavbe v centre Londýna si ani nevšimnete, že sa ulicami blížite k tejto dominante, a masívne betónové štruktúry sa pred vami zjavia pomerne nečakane. Komplex budov pripomína bludisko (občas sa dostanete do slepej uličky) a niektoré miesta sú prístupné výlučne rezidentom. Okrem obytnej časti sú v ňom zakomponované aj školy, obchody, knižnica, reštaurácia, kostol či kultúrne centrum, pričom súkromné, komunitné a verejné priestory sú jasne oddelené. Prekvapivé je aj množstvo zelene, ktoré kontrastuje so všadeprítomným betónom.
Barbican. Foto: Max Colson
Výstavba Barbicanu sa začala v roku 1960, rezidenčný komplex bol dokončený v roku 1975 a kultúrne centrum v roku 1983. Cieľom projektu bolo prilákať do srdca mesta čo najširšie spektrum obyvateľov. Jedným z jeho najcharakteristickejších (a aj kontroverzných) rysov je vyvýšená obvodová komunikácia – stavby sú vyzdvihnuté na akési pódiá, ktoré tvoria prístupovú plochu do budov. Vyvýšená scéna funguje ako ulica pre chodcov a mestský život tak presúva o poschodie vyššie.
Barbican. Foto: Max Colson
Betónová knižnica na morskom pobreží
Približne tri hodiny cesty od Pekingu nájdeme na pobreží Východočínskeho mora netradičnú knižnicu Seashore Library, ktorá je protipólom masívnej mestskej výstavby. Cieľom architektov zo štúdia Vector Architects bolo vytvoriť priestor v súlade s prírodou, ktorý by bol vhodný na sústredené rozjímanie. Knižnica postavená v rokoch 2014 – 2015 zvonku pôsobí ako zvetraný kameň, ktorý je však pevný a čistý. Pri vstupe do priestoru vníma človek svetlo, ale aj vánok a zvuk oceánu, takže tu môže spomaliť svoje tempo. Pohybu slnka počas dňa bola pri návrhu knižnice venovaná veľká pozornosť.
Seashore Library. Foto: Vector Architects
Monolitický železobetónový objekt je orientovaný rovnobežne s pobrežím oceánu. Hlavný priestor zaberá stupňovitá čitáreň, ktorej zadná stena plynulo prechádza do stropnej dosky. Na čitáreň nadväzujú meditačná miestnosť, bar, oddychová aj spoločenská miestnosť. Zaujímavo pôsobia stopy po drevenom debnení na železobetónových stenách knižnice, a to vrátane zrniek piesku, ktoré sa naň zachytili. Podľa architektov ide o súčasť príbehu výstavby, ktorá by mala zostať zachovaná. Knižnica je pre verejnosť otvorená stále okrem zimy, keď je jej prevádzka obmedzená.
Seashore Library. Foto: Vector Architects
Seashore Library. Foto: Vector Architects
Vila zabalená „do cesty“
Mierne futuristicky pôsobí vila By the Way House, navrhnutá v roku 2008 a dokončená v roku 2016 na svahovitom pobreží rieky Visla v strednom Poľsku. Architekt Robert Konieczny z kancelárie KWK Promes ju navrhol pre klienta, ktorý túžil po súkromí a úzkom spojení s krajinou ďaleko od hlavnej dopravnej tepny. Krajina aj samotný pozemok sa tak stali inšpiráciou vďaka kľukatej ceste vedúcej k stavebnej parcele. Pôvodný návrh bol najskôr moderný a minimalistický, presne podľa zadania. Architekt však prišiel s nápadom obaliť vilu „do cesty“.
By the Way House. Foto: Juliusz Sokołowski
Kopírovanie kriviek terénu sa stalo poznávacím znakom tohto projektu. Prístupová cesta z ľahčeného betónu sa vinie terénom ako stuha, ktorá pokračuje do podlahy, stien aj strechy domu a trikrát ho obmotá, aby sa na druhej strane rozvinula a skončila až pri rieke, pri malom súkromnom móle. Jednoduché a funkčné riešenie tvorí smerom od príjazdovej cesty krytie pre auto, na druhej strane je rampou, ktorá je napojená na terasu a tvorí lávku smerom k rieke. Betón chráni dom aj z bočných strán, a to najmä pred silným západným vetrom a dažďami. Pri pohľade z výšky pôsobí stavba ako darček so stuhou.
By the Way House. Foto: Juliusz Sokołowski
By the Way House. Foto: Jarosław Syrek
Najvyššia budova sveta
Najvyššou budovou sveta je aktuálne ihlicovitý mrakodrap Burdž chalífa, v preklade Kalifova veža. Týči sa nad Dubajom vo výške 828 metrov a zastrešuje 163 poschodí. Je dvakrát vyšší ako Empire State Building v New Yorku či trikrát vyšší ako Eiffelovka. Projektu však patria aj rôzne iné prvenstvá. Ide o najvyššie voľne stojacu stavbu na svete, najvyššiu betónovú stavbu a má aj výťah s najdlhšou dráhou na svete a najvyššie umiestnený bazén na budove (76. poschodie). Na stavbu mrakodrapu bolo použité množstvo materiálu, medzi ktorým dominuje železobetón ako hlavná stavebná hmota a hliník.
Burdž chalífa. Foto: Pixabay
Popri svojej výške zaujme aj viacerými originálnymi riešeniami, napríklad konštrukčným systémom zosilneného jadra podopieraného ramenami (buttressed core) a chladiacim systémom skysourcing. Počas výstavby, ktorá trvala od roku 2004 do roku 2008, bolo v práci denne až 12-tisíc pracovníkov a dokopy sa minulo 330-tisíc m3 betónu. Mrakodrap bol do prevádzky uvedený v roku 2010 a dodnes je akýmsi symbolom ropnej prosperity. Za jeho architektúrou stojí americký architekt Adrian Smith, ktorý je okrem iného aktuálne zapojený aj do realizácie mrakodrapu Jeddah Tower v Saudskej Arábii. Ten má predbehnúť Burdž chalífu a dosiahnuť výšku až 1 008 metrov. Dokončenie stavby odhadované na rok 2020 sa aj v dôsledku pandémie posunulo, Kalifova veža si teda svoje prvenstvo ešte nejaký čas udrží.
Burdž chalífa. Foto: Pixabay